Musí byť nový dom v triede A0?

Áno. Každá nová budova musí byť budovou s takmer nulovou potrebou energie. Vyplýva to zo zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a v praxi to znamená energetickú triedu A0 pre globálny ukazovateľ.

Zákon však pozná šesť výnimiek. A A0 nie je pevné číslo — je to zhruba osmina toho, čo spotrebuje priemerná už stojaca budova rovnakého druhu. Platí navyše len vtedy, keď má dom zdroj energie z obnoviteľných zdrojov.

Čo A0 vlastne znamená?

Tri kroky. Najprv čo sa meria. Potom voči čomu. Až nakoniec, kde v tom leží A0.

1. Meria sa primárna energia, nie spotreba

Nejde o to, koľko kilowatthodín ukáže meradlo. Do hodnotenia vstupuje všetka energia dodaná do domu — na vykurovanie, teplú vodu, vetranie, chladenie aj osvetlenie — a každá sa prepočíta konverzným faktorom podľa toho, odkiaľ pochádza.

Elektrina zo siete má faktor vysoký, energia zo slnka nízky. Dva rovnako zateplené domy preto skončia v inej triede, ak kúria iným zdrojom. Toto jediné pravidlo vysvetľuje väčšinu sporov o tom, či dom na A0 vyjde.

Tomuto číslu sa vo vyhláške hovorí globálny ukazovateľ.

2. Porovnáva sa s priemerom existujúcich budov

Vyhláška si pre každú kategóriu budov vzala priemernú potrebu energie budov, ktoré na Slovensku už stoja. To je hodnota Rs.

Polovica z nej je Rr a od tej sa odvíjajú triedy.

3. A0 je osmina priemeru

Trieda	Voči Rr	Voči priemeru existujúcich budov
A0	štvrtina	osmina
A1	polovica	štvrtina
B	celá hodnota	polovica
C až G	vyššie	vyššie

Nový dom teda musí vystačiť približne s osminou primárnej energie priemerného existujúceho domu rovnakého druhu.

A ešte jedna podmienka, ktorú v tabuľkách nenájdete. Horná hranica A0 platí „pri požadovanom zabezpečení energie z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti”. Bez takého zdroja sa na A0 nedostanete, aj keby bol dom zateplený akokoľvek.

Kedy A0 platiť nemusí?

Zákon má šesť výnimiek. Nevzťahuje sa na:

1. budovy chránené pre architektonickú alebo historickú hodnotu, ak by dodržanie požiadaviek neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad
2. kostoly a iné budovy na bohoslužby a náboženské podujatia
3. dočasné stavby s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky
4. priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie
5. bytové budovy určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní
6. samostatne stojace budovy s úžitkovou plochou menšou ako 50 m²

Dve z nich stoja za rozobratie.

Do prvej patria budovy vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, budovy v pamiatkovej rezervácii alebo zóne ako súčasť historického sídelného usporiadania a budovy uvedené do užívania pred 1. januárom 1947. Nie je to automatické oslobodenie — podmienkou je, že dodržanie požiadaviek by neprijateľne zmenilo charakter alebo vzhľad budovy.

Piata je tá, pod ktorú spadajú chaty a víkendové domy. Hovorí síce o „bytových budovách”, ale to je správne čítanie: podľa Štatistickej klasifikácie stavieb je chata jednobytová budova, teda budova bytová. Nie je to teda výnimka podľa názvu stavby, ale podľa toho, ako dlho sa užíva.

Stačí splniť jednu z dvoch podmienok: užívanie kratšie ako štyri mesiace v roku, alebo obmedzené užívanie so spotrebou pod 25 % celoročnej.

Čo treba urobiť, aby dom A0 dosiahol?

Štyri veci, a musia fungovať spolu. Vylepšiť jednu na úkor ostatných vám nepomôže.

1. Obálka budovy. Vyhláška sa pri obalových konštrukciách odvoláva na technickú normu STN 73 0540-2. Tá pracuje s tepelným odporom R v m²·K/W — na rozdiel od súčiniteľa prechodu tepla U tu platí, že čím vyššie číslo, tým lepšie.

Konštrukcia	Záväzné	Odporúčané
Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným priestorom > 45°	4,40	6,50
Plochá a šikmá strecha ≤ 45°	6,50	9,90
Strop nad vonkajším prostredím	6,50	9,80
Strop pod nevykurovaným priestorom	4,90	6,50
Podlaha vykurovaného priestoru na teréne	2,50	2,50

Otvorové konštrukcie sa neuvádzajú tepelným odporom, ale súčiniteľom prechodu tepla Uw vo W/(m²·K). Tam platí opačne — čím nižšie, tým lepšie:

Konštrukcia	Záväzné	Odporúčané
Okná a dvere v obvodovej stene	0,85	0,65
Okná v šikmej strešnej konštrukcii	1,20	1,00

Čísla 6,50 a 9,90 nájdete v množstve článkov uvedené ako požiadavka pre A0. Sú v pravom stĺpci — sú odporúčané, nie záväzné. Staršie zdroje ich uvádzajú ako povinné, lebo tak to malo pôvodne byť.

Koľko izolácie to znamená?

Záleží od toho, z čoho staviate. Požiadavka platí na celú konštrukciu, nie na izoláciu. Odpory jednotlivých vrstiev sa sčítavajú — každá prispieva podľa hrúbka / λ — a izolácia len dopĺňa to, čo chýba.

Preto sa tá istá hodnota dosahuje rôznymi hrúbkami:

• murovaná stena — murivo prispieva podstatnou časťou, takže pri tehle požiadavka vyjde s 200 mm minerálnej vlny
• ľahká drevená skladba — nosná konštrukcia prispieva málo, takže odpor musí zabezpečiť takmer výlučne izolácia; pri rámovej stene je to 260 mm

Keď teda niekde nájdete hrúbku izolácie, najprv zistite, na akej konštrukcii. Bez toho sa čísla porovnávať nedajú.

2. Tvar a orientácia. Členitá hmota má väčšiu ochladzovanú plochu. Presklenia na juh energiu prinášajú, na sever ju strácajú. Toto sa rieši v štúdii a neskôr sa už dobehnúť nedá.

3. Vzduchotesnosť a vetranie. Riadené vetranie s rekuperáciou. Je to jediná zo štyroch vecí, bez ktorej sa A0 v praxi nedosiahne — rozpísali sme to nižšie.

4. Zdroj energie. Tu sa rozhoduje o A0. Tepelné čerpadlo, fotovoltika, solárne kolektory, biomasa — zdroj musí byť v budove alebo v jej blízkosti.

Prečo je rekuperácia podmienkou?

Toto je miesto, kde sa návrh najčastejšie rozíde s tým, čo čakáte.

V dobre zateplenom a tesnom dome sa ťažisko tepelných strát presunie. Cez steny uniká málo, ale vetraním sa musí vzduch meniť tak či tak — to je hygienická nutnosť, nie voľba. Ak ten vzduch odchádza oknom, odchádza s ním aj teplo, ktoré ste mu dodali.

Rekuperácia väčšinu toho tepla vráti späť. Tým klesá potreba tepla na vykurovanie a s ňou aj globálny ukazovateľ, podľa ktorého sa trieda určuje.

Bez rekuperácie A0 spravidla nevyjde

Nie je to názor. Výpočty to hovoria priamo:

• pri elektrickom vykurovaní a ohreve vody sa A0 prakticky dosiahnuť nedá — primárna energia vychádza do B, niekedy až do C. Treba osadiť rekuperáciu a zvyčajne ešte fotovoltiku alebo solárne panely
• pri elektrickom tepelnom čerpadle zvyčajne stačí na dosiahnutie A0 práve osadenie rekuperácie
• pri plyne sa A1 dosiahne pomerne ľahko, ale na A0 je rekuperácia potrebná tiež, plus prípadne panely

Vo všetkých troch prípadoch je rekuperácia podmienkou, nie vylepšením.

Tesnosť je samozrejmosť

Rekuperácia v netesnom dome nemá čo vracať — vzduch si nájde vlastnú cestu. Meria sa to testom pri tlakovom rozdiele 50 Pa. Výsledok sa označuje n50 a uvádza v počte výmen vzduchu za hodinu:

Typ vetrania	Najviac n50
prirodzené vetranie	4,5
nútené vetranie	1,5
nútené vetranie s rekuperáciou	1,0
budovy s veľmi nízkou potrebou energie	0,6

Nemusí to byť centrálny systém

Rekuperácia sa často predstavuje ako jedna jednotka a rozvody do celého domu. To je jedna možnosť, nie jediná.

Lokálne jednotky sa osadzajú priamo do obvodovej steny miestnosti a žiadne rozvody nepotrebujú. Každá pracuje striedavo v oboch smeroch: najprv odvádza vzduch z izby cez keramické jadro, ktoré sa od neho ohreje, potom sa ventilátor otočí a nasáva vonkajší vzduch cez to isté teplé jadro. Teplo si teda každá jednotka odovzdáva sama sebe.

Dá sa vybaviť aj len časť objektu. Spálne a obývacia izba, teda miestnosti, kde sa dlho zdržiavate, a zvyšok nechať na prirodzené vetranie.

Do energetického hodnotenia vstupuje to, čo je naozaj navrhnuté. Čiastočné riešenie teda prinesie čiastočný efekt — a niekedy to na požadovanú triedu stačí. Oplatí sa dať si to prepočítať skôr, než sa rozhodnete pre plnú vzduchotechniku.

Hlavným dôvodom pre lokálne jednotky býva práve cena. Vyjdú lacnejšie než centrálny systém s rozvodmi a nevyžadujú miesto v konštrukcii.

Toto je hlavná cesta pri rekonštrukcii bytu alebo domu, kde sa rozvody nemajú kade viesť. Za pozornosť stojí, že každá jednotka je prestup cez fasádu — rozmiestnenie a hluk treba riešiť v návrhu, nie až na stavbe.

Pri novostavbe sa o tom rozhoduje v štúdii

Ak pôjdete do centrálneho systému, rozvody potrebujú miesto — v podhľadoch, šachtách, konštrukcii strechy. Ak sa na ne myslí až v projekte stavby, rátajte so zníženými stropmi alebo s vedením na miestach, kde ho vidno.

Pri rekonštrukcii pozor na jednu klasickú chybu. Zateplenie a výmena okien bez riešenia vetrania. Dom sa utesní, prirodzená výmena vzduchu sa zastaví — a nasleduje vlhkosť, kondenzácia a plesne v kútoch.

Prečo rozhoduje zdroj energie viac než hrúbka izolácie?

Zatepľovanie má klesajúci výnos. Prvých pätnásť centimetrov izolácie urobí podstatne viac než ďalších desať.

Globálny ukazovateľ ale hodnotí primárnu energiu, takže naň priamo vplýva, čím sa kúri. Zmena zdroja preto pohne výsledkom viac než ďalšia vrstva izolácie — a bez obnoviteľného zdroja sa hranica A0 nedosiahne vôbec, lebo to je jej podmienka.

Potvrdzuje to aj samotná norma. V poznámke k preukazovaniu energetickej hospodárnosti hovorí, že jej splnenie závisí aj od iných vplyvov — technických systémov v budove, účinnosti zdroja tepla a chladu a energetických nosičov. Konštrukcie sú teda len jedna časť výsledku.

Neznamená to, že na izolácii nezáleží. Znamená to, že poradie úvah je opačné, než sa zvyčajne začína: najprv tvar a obálka v rozumnej miere, potom zdroj.

Platí to aj pri rekonštrukcii?

Pri významnej obnove áno, ale s výhradou. Významná obnova je zásah do obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy — najmä zateplenie fasády a strechy a výmena okien. Môže prebehnúť aj postupne, po častiach.

Zákon hovorí, že minimálne požiadavky na nové budovy musí po významnej obnove splniť aj existujúca budova, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Tá podmienka je v zákone naschvál — pri starom dome nie je vždy splniteľná.

Kde sa to overuje?

Na dvoch miestach.

V projektovej dokumentácii. Projektant je povinný zahrnúť splnenie minimálnych požiadaviek do dokumentácie pre konanie o stavebnom zámere a výsledok energetického hodnotenia uviesť v technickej správe. Nie je to teda niečo, čo sa dorieši na konci — vstupuje to už do povoľovania stavby.

V energetickom certifikáte. Ten sa vyhotovuje pri kolaudácii a je v ňom zatriedenie budovy do energetickej triedy.

Čo z toho nakoniec bude?

V januári je vonku mínus pätnásť. V izbe dvadsať.

Pri okne sa sedí rovnako ako v strede miestnosti. Ráno je vzduch čerstvý, aj keď sa v noci neotváralo okno. V rohu za skriňou je sucho.

Nič z toho nevidno na fotografiách a pravdepodobne to nikto pri návšteve nepochváli. Je to to jediné, čo z tabuliek na tejto stránke zostane, keď na ne dávno zabudnete.

Odkiaľ sú tieto čísla?

Povinnosť a výnimky sú zo zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení účinnom od 1. apríla 2025 — § 2 ods. 2 a 4, § 4 a § 4b. Energetické triedy a hranica A0 sú z vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2017, § 3.

Referenčné hodnoty pre jednotlivé kategórie budov sú v prílohe k vyhláške. Konkrétne číslo pre rodinný dom preto závisí od kategórie a od výpočtu — čísla, ktoré na internete kolujú ako „A0 znamená X kWh”, sú zjednodušením.

Požiadavky na konštrukcie sú z STN 73 0540-2+Z1+Z2, tabuľky 1, 2 a A.1. Podľa portálu noriem ÚNMS ide o konsolidované znenie vydané 1. júla 2019, ktoré je platné a nahradilo verziu z roku 2012. Norma nie je verejne dostupná — predáva ju ÚNMS.

Staršie články uvádzajú prísnejšie hodnoty ako záväzné. Vychádzajú zo znenia spred júla 2019, ktoré už neplatí.

Súvisiace služby: architektonická štúdia, projekt stavby — súčasťou je energetické hodnotenie stavby.